Dec 12, 2013


Mbiguá (Pé côncavo)



    Os índios guaranis contam que Mbiguá era um guerreiro
que vivia feliz com sua esposa Yerutí em uma aldeia às
margens do rio Mirinhá.
    A beleza de Yerutí despertou a cobiça de Kapiberá, que a
raptou e fugiu em uma canoa.
    Mbiguá perseguiu e matou Kapiberá, mas Yerutí havia
desaparecido.
    Desesperado, Mbiguá a procurou na mata e ao longo do rio,
sem encontrá-la. Apenas o eco respondia a seus chamados.
Vencido, Mbiguá jogou-se no rio, convencido de que Yerutí
havia se afogado.
    Pouco tempo depois, os índios de sua tribo notaram uma ave
de plumagem negra que voava insistentemente sobre as águas
do rio Mirinha.
    O feiticeiro da tribo explicou então que Mbiguá havia se
transformado na ave e continuava procurando sua amada
Yerutí.

Mbiguá (mbi kuá =pé côncavo)  ➣  Mergulhão
Yeruti (Ye yuru tin =sua boca-bico)  ➣ Yuruti ! Juriti ➣ (espécie de pomba)
Kapiberá (kaapi berá=capim brilhante) ➣ Capim brilhante  ➣ (nome de homem)
Mirinhay ! (mirin nhã y = pequeno correr água)  ➣  riacho



Mbiguá


    Guaranin abá oipaá uaá Mbiguá guaryni uaá o mirekó
Yerutí irumo aorybeté oikóreme Mirinãy yrembeiba taba pe.
    Yerutí porãgaba moyemõbotara Kapiberá resé. Kapiberá
oimondá Yerutí iuirí okanhem ygara pe.
    Mbiguá opypuemondó oyukábo Kapiberá , nhen Yerutí
kanhemypyra oikóreme.
    Mbiguá semimborará osekar Yerutí kaape , tyrupi, nhen
oaseyme. Ybyrã nhun obaixuarãna i sapukaia.
    Mbiguá auyé yeityk type , oyebo uaá Yerutí ypypykapyra.
    Mobyryõ ara riré , i taba abáetá oiandub amó uirá
sapoporuna uaá oibebé arupi koarupi Miriñay ry árype.
    Taba payé oié a'é ré uaá Mbiguá mouirá iuíri piãmo oikóbo
biterin o miausuba Yerutí.


Mergo

    La guarania indiĝenoj rakontas ke Mbigŭa estis batalanto kiu vivis feliĉe kune kun sia edzino Jeruti' en iu komunumo je la bordo de la rivero Mirinja.
    La beleco de Jeruti' vekis la amdeziron de Kapibera', kiu ŝin
forrabis kaj kun ŝi fuĝis per kanuo.
    Mbigŭa lin persekutis kaj lin mortigis , sed Jeruti' estis
malaperinta.
    Senespera, Mbigŭa esplorrigardis la arbaron kaj laŭlonge de
la rivero, sen trovi ŝin. Nur la eĥo respondis al lia alvokoj.
    Pro la sufero Mbigŭa sinĵetis en la riveron, konvinkita ke
Jeruti' droniĝis tie.
    Post nelonge, la indigenoj de lia tribo rimarkis birdon de
nigra plumaro fluganta ree super la akvoj de la rivero Mirinja.
    La sor#ista doktoro de la tribo tiam klarigis ke Mbigŭa
fariĝis birdo kaj ankoraŭ serĉas sian amatan Jeruti'.

Mbigŭa (mbi kŭa =kava piedo)= Mergo
Yeruti' (je juru tin = sia beka bu!o) = Yuruti ➣ Juriti ➣ (speco da kolumbo)
Kapibera' (kaapi bera = greso brila)  ➣  brilanta greso ➣ (vira nomo)
Mirinja' ! (mirin nhã y = malgrande kuras akvo)  ➣  rivereto




アイサ
潜水鳥

     グアラにー族の原住民達の話しでは、ビグァーが自分の妻 イェルチーミリニャ川のほとりにある村で、幸せに暮らしていました。
    イェルチーの美しさがカピベラーの欲望を起こさせた。それで,彼は彼女を奪ってボートで逃げました。
    ビグァーは追いかけて、カピベラーを殺したが、イェルチーは消えていました。
    絶望的に、ビグァーはジャングルや川に沿って彼女を探したが見つからなかった。こだまのみ彼の呼び声に答えるのでした。
    イェルチーがキット溺れ死んでいたと思って、絶望したビグァーは川に身を投げました。
    しばらくすると、彼の村の原住民達が ミリニャ川の上を しつこく飛んでいた 黒い 羽の鳥に気づきました。
    村の術使いがビグァーは鳥になって、自分の愛するイェルチーを探し続けていると説明しました。



ビグア  (mbi kuá =凹み足)= アイサ (潜水鳥)
イェルチ (je juru tin = 自口嘴) = Yuruti  Juriti   (鳩の一種)
カピベラ   (kaapi bera = 光草)   ひかりぐさ
ミリニャイ  (mirin nhã y = 小流川) 小川






아비
(잠수조류)

    과라니족의 원주민들의 이야기에서는,비과가 자신의 아내 예르치 미리냐 강의 강가에 있는 마을에서, 행복하게 생활하고 있었습니다.
    예르치의 아름다움이 카피베라의 욕망을 일으키게 했다. 그래서, 그는 그녀를 빼앗아서 보트로 도망쳤습니다.
    비과는 쫓아가고,카피베라를 죽였지만,예르치는 사라지고 있었습니다.
    절망적으로,비과는 정글이나 강에 따라 그녀를 찾았지만 보이지 않았다. 메아리만 그의 부르는 소리에 대답하는 것이었습니다.
    예르치는 분명히 빠져 죽어있었다고 생각하고, 절망한 비과는 강에 몸을 던졌습니다.
    잠시후, 그의 마을 원주민들이미리냐강 위를 끈질기게 날고 있었던 검은 날개의 새에게 알아차렸습니다.
    마을의 기술쓰기가 비과는 새가 되어서, 자신이 사랑하는 예르치를 계속해서 찾고 있다고 설명했습니다.

비과  (mbi kuá =오목형발 )= 아비 (잠수새)
예르치 (je juru tin = 自口嘴 ) = Yuruti  Juriti    (비둘기의 1 ㄴ종류)
카피베라 (kaapi bera = 光草 ) 빛나는잡초
미리냐 Miriñay = 미린 = 흐름 (미리냐이=시내)





Jun 15, 2011

Um pequeno camundongo


O camundongo estava chegando à sua nova casa. Inicialmente com receio pois o ambiente lhe era totalmente estranho, ele relutava em entrar. Mas um som muito familiar o animou:
- Shh, quick, quick! (Olá, primo, pode entrar!)
E ele, com seu coraçãozinho mais aliviado, passou pela porta e dirigiu-se ao corredor, ao mesmo tempo em que dizia alegremente:
- Quick, quick, shh-quick! (Que legal! Uma casa novinha!)
- Quick-shh, shh, quick! (É, nós mudamos para cá na semana passada!)
- Shh! Shh! Shh! Quick! (Mas onde está você?)
- Quiick! Quiick! (Terceira porta à esquerda!)
Aí então ele entrou na porta indicada e imediata-
mente veiu um enorme gato e o devorou.
Após alguns instantes, o gato meditava:
- Meow-oww, ron-rron! (Não há nada como falar dois idiomas!)


MALGRANDA MUSO

La malgranda muso ĵus atingis sian novan hejmon. Komence, kun iom da timo, ĉar li tute ne konis pri la ĉirkaüaĵo , li hezitis eniri. Sed tamen, de li ege konata sono instigis lin eniri:
- Shh, quick, quick! (Saluton , kuzo, bonvole eniru !)
Kaj li, kun la koro iomete trankviligita , pasis tra la pordo kaj sin direktis al la koridoro, samtempe dirante kun ĝojo:
- Quick, quick, shh-quick ! (Belege ! Ege nova domo!)
- Quick-shh, shh, quick! (Jes, ni translokiĝis ĉi tien je la pasinta semajno !
- Shh! Shh! Shh! Quick! (Sed kie estas vi ?)
- Quiick! Quiick! (ĉe la tria pordo dekstren !)
Tiam , li eniris tra la dirita pordo kaj tuj venis grandega kato kiu lin formanĝis.
Post iom da tempo, la kato pensadis :
- Meow-oww, ron-rron! (Nenio pli bona ol paroli du lingvojn !)

Eguyá mirin



Eguyá mirin uasem oikobo o oka pisasu. Ypyme, xykyyé, I noikuabi kó aba reme. I oka iké oxykyyé. Nhen, sununga kuabypyra oendubo

moekoeté :

- Shh, quick, quick! (Xé, tutyra, eikékatú!)

Arã, I o pyain moikonhote, omoyekunasab okena osó oka pupé pérupi. I orybyreté ié oikobo :

- Quick, quick, shh-quick! (Porangeté ! Oka pisasupisasu !)

- Quick-shh, shh, quick! (Pá, oré oro yeyi kooka ambó mokõi arapyra !)

- Shh! Shh! Shh! Quick! (Nhen, nde umamepé ?)

- Quiick! Quiick! (Mosapyra okena asú pe !)

Saéramo, I oiké okena epyakukapyra. Koyr pixanasú ourybo oú eguyámirin.

Koromó, pixana oanga :

- Meow-oww, ron-rron! (Mokõi nheenga okuaba katupyrieté !)


inicialmente Ypyme

小さなハツカネズミ



ハツカネズミは自分の新しい家に着くとこでした。 最初は新しい所がまだよく分からないから警戒して、入るのを戸惑っていた。しかし、聞き慣れた音を聞いて、勇気を出した:

- シイイ、クイイッ、クイッ! (ヤア, 従兄よ, 入りなさい!)

それで、安心して、ドアから入って通路へ向かった。喜んで言っていた:

- クイッ, クイッ, シイイ-クイック! (綺麗、綺麗、新しい家だ!)

- クイイッ-シイイ, シイイ, クイイッ! (や, 我々は先週に移って来たばかり !)

- シイイ! シイイ! シイイ! クイッ! (しかし、君はどこにいるの ?)

- クイイッ! クイイッ! (左の三番目のドア!)

そこで、彼は言われたドアから入ったが、直ちに大きな猫が来て彼を食べた。

しばらくして、猫は思った:

-ニアウウ-アウウ, ホン-ホホン! (二つの言葉が話せるのが最高だ !)


작은 생쥐


작은 생쥐가 방금 전 새 집에 도착했습니다. 처음에는 아무것도 모르는 새로운 환경에 안으로 들어가길 망설이고 있었습니다. 하지만 귀에 익은 소리를 듣고 용기를 냈습니다.

-찍, 찍찍!(안녕, 사촌. 어서 들어와!)

그래서 작은 생쥐는 안심하고 문으로 들어가 통로로 향했습니다. 그리고 기쁜 목소리로 말했습니다.

-찍, 찍, 찌이익!(와, 예쁘다! 새 집이다!)

-찌익, 익, 찍!(응, 우린 지난 주에 새로 이사 온 참이야!)

-찍! 찍! 찍! 찌익!(그런데 넌 어디에 있는 거야?)

-찌익! 찌익!(왼쪽에서 세 번째 문 있는 데야!)

그 말에 작은 생쥐는 알려준 문으로 들어갔지만 곧바로 커다란 고양이가 와서 그를 잡아먹었습니다.

잠시 후 고양이는 생각했습니다.

-냐아아옹, 냐냥!(두 가지 말을 할 수 있는 게 최고다!)


Mar 20, 2011

ASAI


Antigamente, vivia uma tribo indígena muito grande. Pelo grande número de pessoas, a caça diminuiu, e tornou-se muito difícil conseguir comida para todos os índios da tribo. Então o cacique Itaki tomou uma decisão cruel. Resolveu matar, a partir daquele dia, todas as crianças que nascessem a f im de evi tar o aumento populacional.

Um dia a filha do cacique, deu à luz uma menina bonita, que também teve de ser matada. A mãe ficou triste, triste, chorava todas as noites de saudades de sua filha. Ficou vários dias dentro de sua casa e pediu à Tupã que mostrasse a seu pai outra maneira de ajudar seu povo, sem matar as crianças.

Certa noite de lua clara, a mãe ouviu um choro de criança. Aproximou-se da porta de sua casa e viu sua linda filhinha chorando, ao lado de uma palmeira. A princípio ficou dura, sem se mexer, mas logo depois, lançou-se em direção à filha, abraçando - a . Porém misteriosamente sua filha desapareceu. A mãe, triste, chorou muito até morrer. Na manhã, seu corpo estava abraçado ao tronco da palmeira, porém no rosto um sorriso de felicidade . Seus pupilas negras fitavam o alto da palmeira. Do alto da palmeira pendia um cacho de frutinhos pretos. Itaki vendo os frutos que lacrimejavam, mandou apanhar. Os índios trituraram os frutinhos e fizeram uma bebida. Que de costume, tomam misturada com água e farinha de mandioca. Atualmente ela se divulgou e é usada em diversas formas. Deram o nome a essa bebida e ao fruto também de asay (ya+esá+y)que significa “lágrima de fruto”.

ASAI'

Antaü longa longa tempo, vivadis iu granda tribo da indi©enoj.

Pro la granda kvanto da personoj , la çaso malmulti©is. Pli kaj pli malfacili©is la akiro da man©a∆on por çiuj indi©enoj. Tiam la çefo de la tribo "Itaki" ekhavis kruelan decidon. Li decidis ke çiuj infanoj kiuj naski©os ekde tiu tago estos mortigataj por eviti la kreski©on de la popolo nombro. Iu tago, la filino de la çefo havis infanon. Estis bela knabino, kiu tamen devis esti mortigata . La patrino ege mal©ojis kaj ploradis çiu nokte sopirante sian filineton. Íi restis dum multaj tagoj interne de sia hejmo plorante, kaj petis al Tupã montri al sia patro alian manjeron por helpi sian popolon ol tiu de mortigi infanoj.

Iu nokto, kiam la luno briladis en la çielo , la patrino aüdis infanan ploron. Íi alproksimi©is de la pordo de sia hejmo kaj vidis sian belan filineton plorantan sub eleganta palmarbo.

Komence ßi restis senmovpovo, sed tuj poste , ßi kuris al sia filineto kaj ßin brakumis. Tamen, mistere, sia filineto malaperis.

La patrino mal©oje ploradis ©is ßi mortis.

Je la sekvanta tago, oni trovis ßian korpon brakumita al la trunko de la palmarbo. Sed en ßia viza©o ankoraü restadis feliçan rideton kaj siaj nigraj okuloj rigardadis la supron de la palmarbo de kie pendadis grapolo da nigraj fruktetoj.

Kiam Itaki vidis la fruktetojn kiuj larmetis, ordonis ke oni ilin rikoltu.

Ili pistis la fruktetoj kaj el la sumo faris trinka∆on kiun kutime ili trinkis miksante al akvo kaj manioka faruno . Nuntempe estas lar©e uzata en diversaj formoj. Al tiu fruktetoj kaj ankaü al la trinka∆o ili donis la nomon " asai' "( yá + esá + y) kiu signifas "larmo de frukto".


アサイー


むかし、むかし、大きなインディアンの村がありました。人 が多いため、狩りされる動物が少なくなっていた。皆に食べ物 を獲得するのが難しくなっていた。

そこで、村の首長『イタキー』は残酷な決定をした。あの日から生まれる子供を全部殺す事に決めました。自分の村の人口をおさえるのにそれしかないと思ったから。

ある日、その首長の娘に子供が生まれました。可愛い女の子でしたが、その子も殺さねばならなかった。そのお母さんがとても悲しんだ。毎晩娘の事を思い出して、泣いていた。何日も家の中にいって、自分のお父さんが子供を殺さずに自分の村の人達を助ける別の方法を教えてくれるように、テゥパンに祈りました。或夜、月が明るく出ている時、そのお母さんに子供の鳴き声が聞こえました。家のドアの所に近づいて見たら、加工良い椰子の木の下で泣いている自分の可愛い娘子を見ました。最初は身体が堅くなって、動けなかったが、すぐ後に、走っていって、娘を抱きました。しかし、神秘的に、その娘が突然に消えました。お母さんは悲しくて、死ぬまでに泣き止まなかった。

明くる日に、椰子の木を抱いているそのお母さんの身体がインディアン達に見つかれました。その顔には幸せそうな微笑みが浮かべていた。その黒い瞳は椰子の木の植えの方を眺めていた。そこには、黒い実の大きな房がぶら下げていました。

イタキーが涙を零す実を見て、収穫するように命じました。

彼等はそれらの実を潰して、飲み物を作りました。普通、彼等はその液すを水やキャサバの粉と交えて、飲みます。現在では様々な形で広く使われている。その実とその液すにも『アサイー』と言う名がつけられました。その名”asai (ya+esa+y)

の意味は『実の涙』です。


ASAI


Koesé, koesé, abatybusú oima'a. Mbiara moxinga abaetá resé. Mbiú abatyba opain abá resé mopysykayba. Aéreme, morubixaba Itaki moyaguaré ekopotara. Kó ara sui oyuká opain kurumin osema aba moetaeyma resé.

Amó ara, morubixaba rayra resé, mitãporanga osem. Kó mitanga bé oyukapyra.

I sy moorybeyma. Opain pytuna ebokué sy orayra sepyakauba resé oyaseó.

Araetá I oikó oká pupé. I oyeruré o ruba mytanga oykaeyme, oiasémo marã amoaé o abatyba moingatú Tupã resé.

Amó pytuna yasyendy, I sy osendub mitanga xiú.

I osó oka rokena pe osóbo, oimaen orayra yaseó oikóbo yusara oyoibyri pe.

Mbya, teté atã , iniõte, abé , orayra koty onhanbo oyumãna orayra .

Nhen, kuabipyeyme orayra oyekanhem.

I sy torybeyma oyaseó oyaseó omanó ãyé.

Koemé, o reté yusara opytá yumãna oikóbo. O roba pe orypaba pukamirin . oresayra pixuna yusara gaapira pe oisepyak. Yusara gaapira pe yá pixuna saryba oikoreme.

Itaki oipysak yamoesay , oimopysik.

Abaetá ebokué yá oimingabo oyapó ty.

Naménamo abaetá oimoyapó yakuba ebokué yabyruy , ty, maniguy pe .

Koromó , karuaba amoaé yabé oikó.Aba osenoin "asay" (ya esa y ) ekobué yukixi bé, ekobué yábé . Kó mbae Ya resay oikó.